Černobyl dnes
Písal sa rok 1986. Bolo skoré ráno. „Pasmatri, agoň!“ ukázal jeden zo skupinky smerom k neďalekej elektrárni. Rozbehli sa k vyvýšenému mostíku, odkiaľ bol lepší výhľad. Dívali sa v priamom prenose na fascinujúci tanec živlu. Nikto z nich necítil a netušil, že si práve podal ruku so smrťou.
Táto historka koluje po nete a ja netuším, či je pravdivá, alebo vymyslená. Nie je to však podstatné. V tom prvom prípade nám už pravdivosť nikto nepotvrdí. Zúčastnení za to divadlo zaplatili vysokú daň a v tom druhom vystihuje jednu podstatnú vec. To, prečo je radiácia tak desivá. Nevidíme ju a necítime, až kým nie je neskoro.